Najdôležitejšie je neprestať myslieť

AdminNovinky

Umenie je nielen skvelým spôsobom, ako sa zabaviť či načerpať inšpiráciu, ale je predovšetkým dôležitým nástrojom, ako kultivovať spoločnosť a pripomínať divákom pravdy, ktoré sa občas počúvajú ťažko. Predstavenie Svet podľa Hany je krásnym príkladom toho, že divadlo dokáže ľuďom odprezentovať i ťažké témy, ako je druhá svetová vojna a holokaust, spôsobom, ktorý sa divákov hlboko dotkne a zanechá v nich pocit zodpovednosti, aby sa tieto hrôzy už nikdy nezopakovali.

Dňa 30.1.2024 žiaci 2.C, 3.A a 4.BA navštívili divadlo Viola a mohli si pozrieť výnimočné divadelné predstavenie Svet podľa Hany. Hlavnou hrdinkou celého príbehu bola práve Hana, Hana Arendtová, významná filozofka 20.storočia. Hana bola židovkou, preto pre ňu obdobie druhej svetovej vojny bolo nesmierne náročné. Sledovala počiatky nacizmu, Hitlera, ako sa dostáva k moci, a ona sama sa ocitla v detenčnom tábore, z ktorého sa jej vďaka jej odvahe podarilo utiecť. Keď Spojenci vyhrali vojnu, zažívala pocity déjà vu pri pohľade na Sovietsky zväz, ktorý sa svojím režimom čoraz viac pripodobňoval tomu Hitlerovmu pred a počas druhej svetovej vojny. Práve tomu venovala aj svoju úspešnú knihu Pôvod totalitarizmu, kde rozoberala podobnosti medzi komunistickým a nacistickým režimom. V roku 1961 sa ako novinárka a uznávaná filozofka zúčastnila na procese s Adolfom Eichmannom v Izraeli. Práve táto časť inscenácie bola obzvlášť silná a emotívna. Hana opisovala, ako pred ňou sedel celkom obyčajný človek a práve v tom tkvela jeho hrôzostrašnosť. Obyčajný človek schopný tak neľudských a krutých skutkov. Hana v tejto časti hovorí, aké nebezpečné je o týchto ľuďoch hovoriť ako o monštrách, dávať ich do polohy niečoho podradného až neľudského. Pretože ak tak urobíme, dištancujeme sa od týchto skutkov, akoby ich ani nespáchal človek a teda popierame, že by sme my, ľudia, boli schopní niečoho takého. Odosobňujeme sa, nepriznávame si slabosti ľudskej existencie, a tým sme odsúdení zopakovať rovnaké chyby. Máme premýšľať a zastavovať podobné prejavy nenávisti už v zárodku.
Celým predstavením nás sprevádzali len dve herečky: Ela Lehotská a Jana Jenčová, napriek tomu však na javisku ožilo oveľa väčšie množstvo postáv, lebo ako povedala pani Soňa Pariláková, sprevádzajúca nás celým týmto zážitkom, práve to je tým “zázrakom divadla”.
Po predstavení prebehla ešte krátka diskusia, a potom sme sa už pobrali naspäť do školy, kde sme si mohli vzájomne vymieňať naše dojmy a postrehy.

Saša Lorková 4.BA