Dňa 28. januára naše kroky smerovali k františkánskemu kostolu, teda do Kostola sv. Jozefa, ktorý nás očaril okrem iného pohyblivým betlehemom, trúfam si povedať, že je jedným z najkrajších na Slovensku, ktorý nám bližšie predstavil práve páter Gabriel, náš úchvatný sprievodca stredajšou exkurziou.
Keďže prvý živý betlehem aj s oslíkom a volom ako prvý vytvoril sv. František z Assisi, zakladateľ tejto rehole žijúci počas stredoveku, temných dejín ľudstva ako sa často píše v učebniciach. Dozvedeli sme sa pátrov iný pohľad na toto obdobie, nie tak pochmúrne, ako ho často predstavujú novodobé knihy, veď sv. František Slnko oslovoval bratom a Mesiac sestrou Lunou, čo sú dosť poetické formy vyjadrovania na spomínanú dobu. Povzbudil nás, aby sme sa čo najviac vzdelávali, kým môžeme a odhaľovali pravdu. Po presune do kaplnky s relikviami okolo 400 svätých, nás zaskočilo, keď poukázal na fakt, že jeden z nás sa podobá na svätého za nami. V skutočnosti však chcel poukázať, že keby sme sa pozreli na sklenený odraz vitríny, videli by sme seba, a to bolo aj jeho posolstvo – pripomenúť nám, že svätými môžeme byť aj my. My, jednoduchí študenti, ak sa budeme usilovať žiť čnostný život.
Na záver sa s nami páter podelil o jeho nádherný hlas, ktorý sa rozozvučal aj za prítomnosti akordov gitary, keď si zaspomínal na svoju mladosť prežitú v spoločnosti vlastnej stredoškolskej hudobnej skupiny a zanôtil nám svoje tri obľúbené piesne, čím zakončil našu malú prehliadku, za čo mu zo srdca ďakujeme. 🙂
