Predstavte si, že by vám v jeden pracovný, alebo lepšie povedané, pre nás študentov, najviac vyťažený deň školského týždňa v strede -v stredu, zazvonil budík v skorých ranných hodinách – pred treťou. Následne by vás čakala takmer štvorhodinová cesta Flixbusom cez obrovskú zobúdzajúcu sa rannú Budapešť až na letisko. Áno, presne takto sa začala naša cesta do ďalekej vysnívanej krajiny slnka a mora.
Let lietadlom bol pre nás mnohých novým adrenalínovým zážitkom. Aj keď sme pred pristátím vyzerali z okienok na horizonty plné skál či kopcov, hneď ako sme vstúpili na španielsku pôdu, ponorili sme sa do atmosféry napätia a očakávania. Hlavne v autobuse, ktorý nás priviezol na jedno z významných námestí – Plaza de Luceros (Námestie hviezd), kde sme sa mali prvýkrát stretnúť s našimi hostiteľmi, u ktorých sme strávili najbližší týždeň. U nich sme mohli poväčšine zakúsiť španielske stolovanie, keď ako raňajky nás čakali na stoloch sladké magdalenas či panecillos ako cruasanes a k tomu lekvár, nutella alebo maslo. Po týchto sladkých hodoch sme utekali buď do školy, alebo do mesta. Aj keď je táto oblasť zvyčajne suchá a po celý rok tu prší menej ako 50 dní, Alicante sa nám chcelo predviesť takmer v každom počasí a v prvých dňoch sme neraz zmokli až do nitky. Na jazykovom kurze v škole, kde sme okrem spoznávania španielskej kultúry nadšene rozprávali aj my o našom Slovensku, sme si skúsili sami pripraviť Guacamole a Patatas bravas. Odvážili sme sa to ochutnať aj so štipľavou salsou. A keď sme už pri jedle, nezabudli sme si vypýtať v reštauráciách aj morské plody ako kalamáre, mušle či krevety. Mnohí sme si pochutnali aj na tradičnej Paelle. A to nebolo všetko! Po spoznávaní gastronómie nasledoval náš dlhoočakávaný bod programu – Bailes Latinos, z ktorých sa nám veru odchádzať nechcelo. Navštívili sme aj dve obchodné budovy – historický Mercado Central, ba i k nemu kontrastný, moderný El Corte Inglés. Aká by to len bola návšteva Španielska, keby sme nevstúpili do býčej arény? Aj keď sme nemali možnosť zúčastniť sa týchto zápasov, prezreli sme si tento monument na Plaza de Toros (Námestie býkov) a podržali sme si v rukách, tak ako toreadori, capote – ružový plášť, ktorý používajú na začiatku predstavenia, aby spoznali správanie býka, ktorému neskôr čelia tvárou v tvár. Významným symbolom, ktorý nechýba ani v erbe mesta, je Castillo de Santa Bárbara, z ktorého sa nám naskytol dychberúci pohľad ako na dlani, nielen na celé Alicante, ale aj do diaľav za ním. Nenechali sme si ujsť návštevu múzea s umeleckými replikami figurín, ktoré slúžia na každoročných slávnostiach Hogueras de San Juan a MARQ – archeologické múzeum. Dostali sme sa aj na basketbalový zápas, kde sme vyvolali pozornosť ostatných divákov naším skandovaním a spievaním slovenských piesní. Popritom všetkom sme sa snažili využívať naše znalosti zo španielčiny na každom rohu a verte nám, odchádzali sme odtiaľ nielen plní zážitkov, ale aj s novými vedomosťami.
A na záver povzbudenie – učte sa jazyky, pretože otvárajú dvere dobrodružstva a nových skúseností. Muchas gracias všetkým, vďaka ktorým sa tento nezabudnuteľný výlet stal skutočnosťou – predovšetkým láskavým pani učiteľkám Marcele Bafalluy Gesti a Jane Rizzo.
Šarlot Tomková, 3.A
