Alicante 2022

Vedenie školy Novinky

Ako sa hovorí, je lepšie raz vidieť než stokrát počuť.  Odkedy sme začiatkom tohto roka dostali ponuku na zájazd do Španielska, stali sa z nás veľkí nedočkavci. Po úvodných stretnutiach, kde nám boli ukázané fotky tohto unikátneho mesta, sme už všetci iba odpočítavali dni do odletu. Náš výlet sa začal v utorok 3.mája o 4 hodine ráno, kedy sme zo školského parkoviska vyrazili smerom na letisko v Budapešti.

Skoré vstávanie a 4-hodinová cesta nikomu nevadili, keďže sme vedeli, že to za to stojí a že nás čaká niečo veľké.

Let bol veľmi príjemný a vďaka skvelému počasiu sme videli kus krásnej krajiny pod nami. Po prílete sme plní očakávaní nastúpili do autobusu, kde nás hneď vítal riaditeľ našej novej prechodnej školy. Nechali sme sa teda odviezť na námestie –  Plaza de los Luceros -, a tam už na nás  čakali naše hostiteľky. Po rozdelení do rodín sme sa vydali na prvú prehliadku mesta a naozaj sa bolo na čo pozerať. Všade boli vysoké palmy, množstvo vysokých budov, bary a reštaurácie praskali vo švíkoch. Ako sme čoskoro zistili, práve bary a reštaurácie sú neoddeliteľnou súčasťou španielskej kultúry. Všetci sme mali veľké očakávania od typických španielskych pokrmov, ako je napríklad paella či studená polievka gazpacho, no už po prvej ochutnávke sme rýchlo zistili, že tieto chute sú celkom iné než tie, na ktoré sme bežne zvyknutí. Presne preto sa najobľúbenejšími miestami na obed či večeru na nasledujúce dni stali práve fastfoody.

Podniky sú tam plné ľudí od času podávania raňajok až do rána nasledujúceho dňa. Sama by som nikdy neverila, že Španieli dokážu žiť nočným životom dlho do noci  uprostred pracovného týždňa. U nich však deň začína až okolo deviatej hodiny  a preto si môžu dovoliť vychutnávať zábavu až do rána. Každý deň sme mali školu a hneď po nej veľa času na oddych či na spoznávanie mesta a okolia. Na 8 dní sme sa teda stali turistami, ktorí každý deň objavovali  niečo nové. Začali sme v archeologickom múzeu, pokračovali na hrade svätej Barbory, no navštívili sme aj mesto Benidorm a plavili sa loďou, ktorá nás odviezla až na ostrov zvaný  Tabarka. Keďže sme sa toľko nachodili, našou obľúbenou večernou aktivitou bolo porovnávať si nachodené kroky, rekord bol tuším dokonca 27 tisíc. Čas však ubehol ako voda a posledná rozlúčky s morom, plážou, našimi obľúbenými miestami, školou či aj rodinami boli veľmi emotívne. Cesta na letisko, samotný let a aj cesta z Budapešti do Prešova už neboli také vzrušujúce ako po prvý raz. O 11 večer nás už pred školou čakali naši rodičia, celí nadšení, že sme sa domov vrátili živí aj zdraví.

Veľké poďakovanie samozrejme patrí našim pani učiteľkám, ktoré na seba vzali veľkú zodpovednosť a sprevádzali nás počas celého pobytu. Bol to skvelý a jedinečný zážitok. Ak chce človek naozaj spoznať nejakú krajinu, ich kultúru či jazyk, najlepšou možnosťou je jednoznačne sa tam vybrať osobne. Presne tak, ako sme to urobili aj my, pretože je skutočne lepšie raz vidieť než stokrát počuť.

Sofia Biloveská, III.BA